Hyundai i30 je krajší ako Fastback

Najskôr si musíme utriediť pojmy. Ako fastback sú označované karosérie, ktoré majú pripomínať kupé. Jedným z prvých užívateľov tohto názvu bol kedysi dávno Ford Mustang a to konkrétne verzia, ktorá účinkovala aj vo filme Bullitov prípad. Slávna naháňačka so Steveom McQueenom, v ktorej utekal vozidlu Dodge Charger je priam legendárna a určite ju väčšina pozná. Avšak tento istý názov oživil aj Hyundai i30 bez podobných ambícií.

Hyundai i30 Fastback nie je praktickejší ako hatchback, aj keď je dlhší. Má možno o niečo väčší kufor, ale dôležité je skôr rozloženie hmotnosti a vizáž samotného automobilu. Veď priestor na zadných sedadlách je zase o trochu menší ako má najkratšia verzia. Môže za to práve ten Fastback, čiže splývajúca zadná časť a postupne sa zvažujúca strecha. Hyundai i30 Fastback je tak hlavne športovo vyzerajúcou alternatívu v ponuke modelu.

A športová vyzáž môže byť ešte umocnená na balíkom doplnkov v rámci výbavy N-line. Tie sú nielen na prednom nárazníku, ale aj na zadnom a do interiéru sa dostávajú výraznejšie tvarované sedadlá. Práve takto vyzerá Hyundai i30 úplne najlepšie a nepredčí ho ani žiadna iná verzia, ani s karosériou kombi.

Lenže veľkým prekvapením je aj ako i30 Fastback jazdí. Veď práve s turbomotorom s objemom 1,5 litra, ktorý automobilka doplnila do ponuky len nedávno a nahradil obľúbený motor 1,4 Turbo je najbližšou alternatívou ku modelu s čistokrvným označením N. Tento motor ma výkon 118 kW, čo sa pretavuje ako 160 koní a krútiaci moment dosahuje 253 Nm. Táto kombinácia, podľa papierov s manuálnou prevodovkou, zvláda šprint na stovku za 8,6 sekundy a vozidlo je aj celkom pružné. Veľmi zaujímavo je nastavený podvozok, ktorý je kombináciou športového potenciálu modelu, ale aj dostatočného komfortu pri jazde. Má predsa viacprvkové zadné zavesenie, ktoré pomáha pri ostrejšej jazde a menej odskakuje. Takúto nápravu má Fastback štandardne, na rozdiel od ostatných karosárskych verzií modelu.

Ani toto však nie je najväčším prekvapením modelu. Tým najväčším šokom je manuálna prevodovka, ktorú automobilka nazvala iMT, čiže inteligentný manuál. Tento funguje v závislosti od zvoleného režimu. V normálnom režime sa chová ako akákoľvek iná manuálna prevodovka. Avšak v momente prepnutia vozidla do športového režimu dáva pri radení smerom nadol medziplyny podobne ako niektoré športové vozidlá. V Eco režime zase dokáže odopnúť prevodovku od motora a využiť tak plachtenie aj pri zaradenom prevodovom stupni. V praxi toto funguje naozaj veľmi spoľahlivo a pocit pri jazde v takto vybavenom Hyundai i30 je naozaj veľmi zaujímavý a pritom prirodzený.

Aktivovanie režimu Eco naozaj pomáha, o čom svedčí aj fakt, že sa s týmto vozidlom dá jazdiť aj v okolí 6 litrov na sto kilometrov. Dobre, skôr to bude 6,5 litra, ale to už sme aj vo fáze občasného využitia výkonu motora.

Už základná cena tohto modelu nebola príliš vysoká a bol relatívne dostupný. Postupne sa však cena zvyšovala, avšak stále predstavuje dostupnú alternatívu s relatívne vyšším výkonom. Je to také baby N, pre tých, ktorí si plnohodnotný Hyundai i30 N nemôžu dovoliť, alebo im nevyhovuje jeho nekompromisné zameranie. Veď predsa N-line stačí pre 80% vodičov. Na jazdu po okruhu síce jedna-päťka nie je úplne dokonalá ale zvládne aj takéto požiadavky so cťou a slušnými výsledkami. Lenže na takýto špás si asi nikto túto verziu kupovať nebude. Táto verzia je určená najmä pre toho, kto chce síce trochu športovejší charakter, ale má na mysli aj ekonomickú prevádzku a komfort v interiéri.

A teraz reálne. Pri jazdení s týmto vozidlom mi niečo chýbalo. Dlho som nevedel čo, ale nakoniec som na to prišiel. Táto verzia Hyundai i30 je výborná a má výborný motor so slušnou spotrebou, perfektnou manuálnou prevodovkou, veľmi dobrými sedadlami, dostatočný priestor v interiéri, ale niečo ma stále nahlodávalo, že by to chcelo viac. A to je výkon. Toto auto by si zaslúžilo mať 132 kW   (180 k) a aspoň o 50 Nm vyšší krútiaci moment. V takom prípade by bolo naozaj dokonalým medzistupňom medzi štandardnými verziami a verziou N. Presne toto by mohla byť výhoda výbavy N-line, ktorá by sa odprezentovala s viac kW ako obyčajne štandardné výbavy. Jasné, týchto pár kilowattov sa dá dohnať u akejkoľvek spoločnosti, ktorá upravuje riadiacu jednotku. Ale o čo by to bolo lepšie keby podobnú verziu ponúka priamo výrobca? O mnoho. Zákazník by neprišiel o záruku a mal by naozaj dokonalé auto na každý deň s logom Hyundai.